Mburuvichaguasu Midas – El rey Midas

Ohaiva’ekue: Mary Shelley ¦ Omoñe’ẽasa: Jorge Gustavo Salinas López

Mburuvichaguasu Midas

Oikojeraka’e peteĩ mburuvicha marangatu hérava Midas. Yrõ jepe oguereko ijapevypeguava: oipotapaite opaite mba’e ipoguype. Peteĩ árape mburuvicha Midas oipytyvõ peteĩ tupãme.

Pe tupã he’i chupe:

—Ejeruréva ame’ẽta ndéve.

—Aipota umi mba’e apokova oikopaite chugui itaju.—He’i Midas.

—¡Mba’epota hovatavyvéva pe rejeruréva, Midas! Péva ikatu ogueru ndéve apañuái. ¡Ejesarekóke, Midas, ejesareko!

—Péva añoite aipotáva.

—Taupéicha.—He’i tupã.

Ha oñemoambue itajúpe ao orekóva ijehe Midas, peteĩ yvyra rakã opokova’ekue, okẽ hogapegua. Jagua jepe osẽva’ekue omomaitei chupe avei oiko chugui ta’ãnga itaju.

Ha upéi Midas oñepyrũ ojepy’apy. Pe ivaivéva oiko hese okaruse jave, umi tembi’ukuéragui oñemoambuepaite itajúpe.

Upéramo, Midas ndaipu’akavéi. Osẽ oñani jepy’apýpe tupã rekávo.

—Ha’evoíkuri ndéve —Midas-pe ombohovái tupã— Ha’evoíkuri ndéve. Ko’ág̃a ndaikatúi aipe’a pu’aka ame’ẽva’ekue ndéve. Eho ysyryguasúpe ha eike ipype. Resẽ vove ysyryguasúgui ha nanesãsóiramo, nanepohãvéima upéicharõ.

Midas oñani ysyryguasúpe ha oñapymi ipype.

Péicha oĩ arete aravomi. Upéi osẽ kyhyje pópe. Yvyramáta opokova’ekue oha’ã hag̃ua, mante opyta hovyũ ha piro’y asy. ¡Midas isãso!

Upe guive, tendota guasu oiko peteĩ óga mirĩme ha’evoi ojapova’ekue ka’aguýpe.

—–

El rey Midas

Había una vez un rey muy bueno que se llamaba Midas. Pero tenía un defecto: quería tener para él todo el oro del mundo. Un día el rey Midas le hizo un favor a un dios.

El dios le dijo:

—Lo que me pidas te concederé.

—Quiero que se convierta en oro todo lo que toque —dijo Midas.

—¡Que deseo más tonto, Midas! Eso puede traerte problemas. ¡Piénsalo, Midas, piénsalo!

—Eso es lo único que quiero.

—Así sea, pues —dijo el dios.

Y fueron convirtiéndose en oro los vestidos que llevaba Midas, una rama que tocó, las puertas de su casa. Hasta el perro que salió a saludarlo se convirtió en una estatua de oro.

Y Midas comenzó a preocuparse. Lo más grave fue que cuando quiso comer, todos los alimentos se volvieron de oro.

Entonces, Midas no aguantó más. Salió corriendo espantado en busca del dios. —Te lo dije, Midas —dijo el dios— te lo dije. Pero ahora no puedo librarte del don que te di. Ve al río y métete al agua. Si al salir del rio no eres libre, ya no tendrás remedio.

Midas corrió hasta el rio y se hundió en sus aguas. Así estuvo un buen rato.

Luego salió con bastante miedo. Las ramas del árbol que tocó adrede, siguieron verdes y frescas. ¡Midas era libre! Desde entonces, el rey vivió en una humilde choza que él mismo construyó en el bosque.

Ko versión oñeguenohẽ ko’águi:

Estigarribia Moreno, Alicia Lorena; Giménez de Álvarez, María Angélica; Arzamendia, Robert; Bogarín, Maria Cristina; Barrios Yegros, María Eugenia (2016). Guía de Clase Lengua Castellana, Lengua Guaraní, Educación Artística, Trabajo y Tecnología para el cuarto grado Volumen 1. Serie Ñepytyvõ Rekávo. Grupo Editorial Atlas. Asunción. Página 30.

Mary Shelley

Mary Wollstonecraft Shelley niko mombe’upyrusu haihára Inglaterraygua ohaíva’ekue mombe’upyrusu hérava Frankenstein térã Prometeus ko’ág̃agua (1818), ha’éva tembikuaatygua’u rechapyrã ymavegua.

Hi’ararecha ára 30 jasypoapy 1797-me. Isy omano imembývo, upévare itúva omongakuaa chupe ha oporohekombo’e porãiterei chupe. Orekórõguare 4 ary itúva omenda ogaykeregua Mary Jane Clairmont rehe ha ha’e ha isy’anga ndojoguerahaporãikuri.

Ary 1816-me ha’e, ikerairũ ha ikypy’y’anga oho Ginebra ypýpe ha upérõ iñakãreñói ha’e ohai hag̃ua Frankenstein. Hekovekuépe ohasa’asy omanógui mbohapy imemby ha peteĩnte oikove okakuaapa peve, hérava Percy Florence Shelley. Iména omano ary 1822-me ha upéi ha’e ojevy Inglaterra-pe, upépe ha’e oñeha’ãmbaite omongakuaa hag̃ua imembykuimba’épe ha ombohape hag̃ua hekove haiháraramo.

Ha’e ohai heta, ambueve tembihai apytépe oĩ mombe’upyrusukuéra: Valperga (1823), Perkin Warbeck (1830), Kuimba’e ipahaitepegua (1826), Lodore (1835) ha Falkner (1837).

Shelley omano ipyahúrõ gueteri, orekórõguare 53 ary, oñeimo’ã omanohague apytu’ũ akytã’aígui.

Oñembojerehague Vikipetãgui: https://en.wikipedia.org/wiki/Mary_Shelley#Short_stories

 

Cherehegua

Che ha’e Jorge Gustavo Salinas López. Chereñoiva’ekue tava Coronel Oviedo-pe amo ary 1985 jasyteĩ mokõipa pope. Avei ko’ãga aiko Ka’aguasu tava’ípe ambue tendápe amba’apo a mitãnguéra ndive mbo’ehao San Blas-pe. Añemo’arandu Ateneo ka’aguasupeguape avei. Akóinte amomba’eguasu ñane ñe’ẽ guaraní aikũmbyva ha eiretéicha he’ē asýva osõrõ pe che jurúgui.