Taguatohũ ipepo ñekytĩva ha Aguara – El águila de ala cortada y la zorra

Ohai: Esopo ¦ Omoñe’ẽasa: Dionicia Maldonado

Taguatohũ ipepo ñekytĩva ha Aguara

Añete peteĩ árape kuimba’e ipopa’ã Taguatohũre , oikytĩ ipepo ha opói chugui pe korápe opaite iryguasukuéra ndive. Ojepy’apýgui, pe taguatohũ , taha’e ha’éva ipu’akapáva, omboguejy iñakã ha ohasa ho’u’ỹre mba’eve , oñeñandu peteĩ kuña mburuvichaguasu ka’irãimeguáicha

Ambue kuimba’e ohasa upérupi ohecha, oguerohory ha oñembopy’apeteĩ ojogua hag̃ua. Oipe’a chugui hague oñekytĩva’ekue ha oguerovia hague pyahu jeytaha. Pe Taguatohũ heñoijey vove ipepo, oveve, ipojái peteĩ tapitíre ogueraha hag̃ua mosãsohárape horykatuhague rehe hendive.

Ohecha peteĩ aguarápe oñemo’ãmeguã vai guasu he’ívo ichupe:

—Ani regueraha pe tapiti penemosãsóvape, ha katu pe pendekuapytĩva’ekuépe: Katu, pe penemosãsómava’ekue iporãvape oñemokyre’ỹve’ỹre. Upévarãngue eñehaʼã eñemomirĩ ambuépe, ani hag̃ua ndejurajey ha oipe’apaite nde pepo rague.

—-

El águila de ala cortada y la zorra

Cierto día un hombre capturó a un águila, le cortó sus alas y la soltó en el corral junto con todas sus gallinas. Apenada, el águila, quien fuera poderosa, bajaba la cabeza y pasaba sin comer: se sentía como una reina encarcelada.
Pasó otro hombre que la vio, le gustó y decidió comprarla. Le arrancó las plumas cortadas y se las hizo crecer de nuevo. Repuesta el águila de sus alas, alzó vuelo, apresó a una liebre para llevársela en agradecimiento a su liberador.
La vio una zorra y maliciosamente la mal aconsejaba diciéndole:
— No le lleves la liebre al que te liberó, sino al que te capturó; pues el que te liberó ya es bueno sin más estímulo. Procura más bien ablandar al otro, no vaya a atraparte de nuevo y te arranque completamente las alas.

Esopo

Haihára Grecia-ygua herakuãva morangu ohaiva’ekue rupi. Ndojekuaaporãi hesegua. Oĩ he’íva oikohague ary 620 rupi Kirito reñói mboyve. Oje’e heñoihague Frigia, Tracia, Samos, Egipto térã Sardes-pe. Oje’e oikohague hembiguáiramo peteĩ karai arandurekahára hérava Xanthus poguýpe ha upéi ijára omosãsondaje chupe.

Oñeguenohẽ ko’águi: https://www.britannica.com/biography/Aesop.

Cherehegua

Cheréra Dionicia Maldonado. Chereñói 11 Jasypa ary 1980-pe Karumbey 1- Lima tekohaguasu San Pedro Ykua Mandyjúpe. Che sy Ña Facunda Maldonado (+), che ru Guillermo Sanchéz. Areko papokõi joyke’y. Syguio po joyke’y ha che rúguio katu pokõi joyke’y ha peteĩ (+). Aike ñepyrũ mbo’ehao Don Eligio Franco-pe Karumbey 1-me, upéi ahasa Mbo’ehao Nacional Sargento Francisco Montanía-pe ary 1994 guive ary 1999 peve, upéi amohu’ã che mbo’epy Mbo’ehao Nacional Lima-pe.

Añehekombo’e hasyvañangarekohararã ary 2005 SNPP Lima-peguápe.

Ha upéi aju apovyvy Paraguaýre tekombo’eve rekávo, aike Instituto superior San Nicolas Masajistarã ary 2007 guive 2008 peve, oñeme’ẽ chéve kuatia’atã técnico superior Masoterapia rehegua ary 2009-pe. Upéi añembokatupyry áva apĩharã ary 2008 guive 2009 peve, upépe oñeme’ẽ chéve Kuatia’atã jasypokõipe Estilista rehegua ary 2009-pe

Jasypokõime ary 2009 aike amba’apo peluqueríape 2014 peve. Jasypa 2014 guive amba’apóma che mba’eteépe ko’ãga peve.

2015-pe aike amba’apo SINAFOCAL-pe, ambo’e áva ñeñapĩkuaa 2017 peve.

Ary 2019-pe añemoarandu ñepyrũ guarani ñe’ẽme Ateneo de Lengua y Cultura Guarani RegionalFernando De La Mora-Pe

Amohu’ã che mbo’epy mbo’ehararã ary 2021-me. Ha ko’ãga amohu’ãta ko ary 2022-me mbo’ekuaahararã.