Kavaju Ykuápe – El Caballo en el Pozo

Ohaiva’ekue: Ndojekuaái ijapohare ¦ Omoñe’ẽasa: María Lorenza Cardozo

Kavaju Ykuápe

Peteĩ kuimba’e okaraygua oñeha’ãva ára ha ára, oguereko heta kavaju omomba’apóva ha oipytyvõva chupe imymbarendápe.

Peteĩ árape, imba’apohára ogueru chupe marandu kavajueta apytégui, peteĩva ho’ahague ykua pypuku hypava’ekuépe.

Pe karai oñani upe tenda peve, og̃uahẽvo upépe ohechakuaa pe ykuaa ipypukueterei, hasyetereitaha oñeguenohẽ upégui kavajúpe.

Ojesareko pe ykuáre ha he’i:

—Oiméneko oñeñopũmbaite, nindoku’éiningo—ha oñeakãngeta ojapova’erãre,

Ojepy’amongeta porã rire og̃uahẽ ñemopy’apeteĩ hasyvévape.He’i imba’apoharakuérape:

—Hasyetereita ñaguenohẽ pégui, ikatu ñañopũve chupe.

—Jajukátamante…

—Pe mombo yvy ykuápe ha toñeñotỹ upépe.

He’ívo upéva karai pya’e ojei pe tendágui ñembyasýpe.

Péicha ojapo mba’apoharakuéra, omombo yvy ykua pypukúpe oñeñotỹ hag̃uáicha upépe pe kavaju poriahu. Ha katu ho’ávo yvy ijape ári, pe kavaju ojeityvyro ha ho’a yvy ykua ruguápe ome’ẽvo chupe peteĩ pa’ũ ojupi hag̃ua ohóvo yvate ha osẽ upégui.

Upépe ohechakuaa mba’apoharakuéra pe kavaju ndohejaiha oñeñotỹ ha katu ojupiha ohóvo ykua rembe’ýpe osẽ hag̃ua upégui.

 Ndojekuaái ijapohare

Jepy’amongetarã

Katuete oĩva’erã yvypóra nembohekorãvukáva ha katu aníke reheja avavépe ndejopy pe ykua ruguápe. opoiva’erã nde ári yvy neñotỹ hag̃uáicha, oimérõ ko’ã mba’e oiko nde rekovépe, nemandu’áke ko mombe’urãre: Kavajúicha ejetyvyro, epyrũ pe yvýre ha ejupi hi’ári.

El Caballo en el Pozo

Un esforzado campesino, tenía varios caballos para trabajar en su granja. Un día, uno de sus peones, le trajo la noticia que uno de ellos había caído en un viejo pozo abandonado. El campesino corrió al lugar y al llegar allí, se dio cuenta que el pozo era profundo y sería extremadamente difícil sacarlo de allí.

Miró el pozo, evaluó la situación, pensó que el caballo estaría muy lastimado, pues no se movía. Por tanto, luego de cavilar, tomo una dolora decisión. Le dijo a sus trabajadores; “Va a ser muy complicado sacarlo, quizás lo lastimaríamos más, por tanto debemos sacrificarlo. Tiren tierra al pozo y entiérrenlo allí mismo.” Y diciendo esto, se alejó apesadumbrado del lugar.

Y así lo hicieron. Comenzaron a lanzar tierra dentro del pozo de forma de cubrir al caballo. Pero, a medida que la tierra caía sobre el animal éste se sacudía y la tierra se iba acumulando en el fondo, posibilitándolo para ir subiendo. Los hombres se dieron cuenta que el caballo no se dejaba enterrar, sino al contrario, estaba subiendo hasta que finalmente consiguió salir.

Reflexión

Siempre habrá personas que te juzgarán, que eso no te haga sentir poco valorado o te hunda “en el fondo del pozo”. Lanzarán tierra sobre ti, buscando enterrarte. Si eso está sucediendo en tu vida, recuerda este cuento y al igual que el caballo, sacude “la tierra” y sube sobre ella.

María Lorenza Cardozo

Cherehegua

Chereñóiva’ekue 18 jasyporundy 1965 jave Villarrica-pe, ha katu akakuaava’ekue táva Ñumíme. Karai Lorenzo Cardozo ha Ña Anasteria Britez ñemoñare ypykue, aguereko mokõi che ryvy Mirta Rosa ha Fabio Ricardo.

Ambojoaju che rekove, Angel Gabriel Flores ndive, ha heñói mokõi Ñandejára jopói. Florencia Sahi ha Elias Moises.

Añemoarandu ypyva’ekue Escuela Graduada Nº 230 Corazón de Jesús oĩva táva Ñumime peteĩ mbo’esyry guive poteĩ mbo’esyry peve ha upéi Colegio Nacional Bernardino Caballero-pe amohu’ã meve mbo’esyry mbo’epy mbytegua.

Pe mba’e ome’ẽva ñandéve tekove ndaikatuva’ekue amohu’ã kerayvoty aguerekova’ekue rasaite aikoseva’ekue Obstetra Che sy pytyvõ rupi añemoarandu Pohãnoha pytyvõhára Universidad Católica Villarrica-pe. CENFAE Villarica-pe, pévape amba’apo heta ary.

Ateneo de Lengua y Cultura Guaraníme oiko chehegui mbo’ehára Guaranímegua, mbo’ekuaahára Guaraníme, upéi añembokatupyryve Didáctica General en Lengua y Literatura Guaraní-me.

Ambue mbo’ehaovusúpe añemoaranduve avei: Lic. en Ciencias de la Educación (Universidad Tres Fronteras), Maestría en Ciencias de la Educación (Universidad Tecnológica de Desarrollo), Didáctica En Ciencias de la Educación (Universidad Tecnológica de Desarrollo), Doctorado En Ciencias de la educación (Universidad Tecnológica de Desarrollo) ha Especialista Gestión pedagógica, omyakãva MEC.

Haihára,

Ary 2014-pe ahai poteĩ kuatiahai oipuruva’erã temimbo’ekuera mbo’ehakoýpe. 7º grado. mbyjako’ẽ, 8º grado, mbyjaaty, 9º grado mainumby. kuatiahai pytyvõrã peteĩ, mokõi ha mbohapyha.

Ary 2017 karai Ministro de Educación y Ciencias  Enrique Riera Resolución rupive ojedeclara de interés educativo ko’ã aranduka.

Amba’apo mbo’ehao sambyhyha pyhareguáramo “Colegio Nacional de E. M. D Dr. Fernando de la Mora”-pe ha  ambo’e avei upépe Guarani peteĩ, mokõi ha mbohapy mbo’esyrýpe, avei pyharekue. Upéicha ambo’e avei Angapykuaaty castellano-pe mbohapyha mbo’esyrýpe.

Colegio Nacional San Antonio de Padua-pe aiko mbo’ehao sambyhyha ka’aruguáramo.

Ary 2017-pe ajapo aranduchauka sambyhyhararã Colegio Nacional E.M.D. Dr. Fernando de la Mora ha ahupyty kyta ijyvatevéva.

Ary, junio 2018-pe ajapo jey pe aranduchauka sambyhyhararã Colegio Nacional San Antonio de Padua-pe. puntaje ijyvatevéva ahupyty jey.